Napriek letnému dátumu , ktorý sa objavil v kalendári , horúcim dňom a s určitým oneskorením , rada by som vám kamaráti napísala niečo o našom veľkonočnom vandríku, ktorý sa z roka na rok začína v našej partii stávať čoraz väčšou tradíciou.Trasa bola už dlhodobo stanovená , a tak sme len nedočkavo očakávali pár voľných veľkonočných dni , keď sa konečne navlečieme do maskáčov, nabalíme batohy a vyrazíme.V piatok sa nás stretla opäť pekná hŕstka ľudí , poväčšinou skalopevní účastníci , ktorí sa nedali odradiť ani neprajným počasím , nastúpili sme na autobus smer Žilina . Fačkovské sedlo námpri pohľade na zasneženú krajinu a neutíchajúci dážď so snehomprinieslo malú vrásku na tvári , no nevzdali sme sa a v Žiline sme si vylepšili náladu malým pivkom a zemiakovými plackami v staničnej krčmičke. Ďalší autobus nás odviezol do Hričovského podhradia , pre informáciu , keby ste sa náhodou rozhodli vydať týmto smerom , tak do Žiliny sa dostanete pomerne pravidelným spojom o 8.00, ktorý je v Žiline okolo pol desiatej a následne behom pol hodiny máte pripoj do Hričovského podradia , čo je smer Bytča , ale samozrejme táto informácia je len or ientačná .Hričovské podhradie nám trošku vyčarilo úsmev na tvári , dážď ustal a oblaky vyzerali už menej desivo. A tak prvá spoločná foto pri hríbiku na pamiatku do kroniky.Aby som nezabudla pripomenúť, autobus zastavuje priamo na hlavnej ceste kde sa nachádza zastávka , do Podhradia prejdete cez cestu…..ak by ste sa tu chceli osviežiť, tak nečakajte žiadne zázraky, otvorená bola malá dedinská jednota ,ale inač žiadne pohostinstvo tu nie….teda aspoň nie na našej trase , ktorú sme si zvolili.Od turistického hríbika sme sa vybrali po žltej značke , ktorá nás za necelú trištvrte hodinku doviedla až k zrúcanine hradu Hričov.Počasie sa opäť zhoršilo , začalo nepríjemne pršať, po krátkom oddychu a prehliadke hradu sme kráčali ďalej po žltej značke , cesta bola neúnavná , pohodová , žiadne veľké výstupy, vhodná aj pre menej zdatných. Dážď so snehom bol nepríjemný, a tak sme sa rozhodli pre krátku pauzu na verande chatky, nájdete ju na veľkom rázcestí zhruba pol hodinu pochodu od hradu , zabočiť treba v pravo. Po doplnení energie a vylepšení poveternostných podmienok sme sa vrátili na značku a kráčali na Roháč ( 718 m.n.m. ), nebol z neho žiadny výhľad ale asi desať – pätnásť minút cesty dolu po žltej značke prídete k nádhernej skalnej bráne , jednou z krás Súľovských skál.Z Roháča pokračovala cesta po červenej značke ,viedla nás cez Súľovské skaly, je tam množstvo nádherných výhľadov škoda len , že počasie nám nechcelo priať, mraky sa stále kopili na oblohe a kde tu stále padal dážď.Pod Súľovský hrad sme prišli niečo okolo štvrtej , našli sme tu pekné táborisko a na veľké prekvapenie nás privítal oheň a dvaja kamaráti , taktiež tuláci odkiaľ si z Moravy. Rozhodovali sme sa či prejdeme cez hrad niekam bližšie k dedine alebo zostaneme , väčšina rozhodla o táborisku, tak skladáme batohy.Táborisko vrelo odporúčam ako miesto na prenocovanie, studnička je blízko a terén poskytuje možnosť rozloženia stanu či celty úplne pohodlne.Prehodili sme pár slov s pocestnými a už sme sa štverali do skál Súľovského hradu. Cesta bola trochu strmšia , ale pamiatkári si zrejme dali tú námahu vybudovali tu zábradlia na pridržanie, ktoré sme veľmi oceňuli. Po viac menej celodennom daždi bol terén klzký. Prihovorila sa nám história hradu , bolo to až neskutočné ako mohol na takých skalách v dávnych dobách existovať hrad.Prvá noc bola chladná ale ráno nás prebudilo slnečné lúče , čo nám dodalo chuť rýchlo sa pobaliť a pokračovať smerom do dediny.Dá sa do nej dostať dvoma cestami zelenou značkou cez hrad , alebo červenou ktorá ide pod hradom.Keďže niektorý sa rozhodli ísť ešte na hrad , počkali sme sa v miestnom pohostinstve, kde sa okrem nás stretlo mnoho ludí pekné slnečné počasie vytiahlo do prírody mnoho ľudí.Zo Súľova nás viedla modrá značka na Lietavu , cesta taktiež nebola veľmi náročná i keď je to neustále stúpala , Súľovské skaly nám ponúkali množstvo krásnych panorám a výhľadov.Po malom roztrhnutí partie, keďže každý mal svoje tempo sme sastretli v dedinke s názvom Podhorie, odkiaľ na Lietavský hrad cesta trvala asi hodinu a pol cesty, stále nasledujeme modrú značku, lesný chodník bolprijemný, mierne stúpal . Lietava násprivítala okolo šiestej hodine , i keď svietilo stále slniečko , vzduch bol chladný a pridal sa nepríjemný vietor, predpokladáné táborisko sa nám zdalo príliš veterné, a tak sa chlapci rýchlo rozbehli smerom pod hrad ,nájsť niečo lepšie.Veru boli šikovní , flek sa našiel rýchlo, druhú noc sme prespali na okraji lesíka po Lietavským hradom asi 25 minút od dediny.Z pod Lietavy nás cesta zviedla do Lietavskej Svinnej , odkiaľ po zelenej značke prudkým stúpaním a vypotením i tých najskrytejších zásob vyšli sme na Skalky tie nám poskytli nádherný a zároveň posledný pohľad na Lietavu.Zo Skaliek sme mali na výber viacero ciest , dlhšia cesta ( cca asi o 15 minút ) cez krásne výhľady, alebo kratšia priamo dolu. Boli sme v domnení , žesa musíme ponáhľať na jediný autobus , ktorý v ten deň ide a nemáme veľa času sme si zvoli kratšiu cestu.
V Rajeckých tepliciach sme boli naozaj blesku rýchle, no nanešťastie sme tu zistili , že spomínaný autobus nejde….odporúčam vám preto neveriť, spojeniam ktoré sa uvádzajú na internete, pretože podobná situácia sa nám stala aj minulý rok ale o tom možno inokedy.
Tohto milého prechodu sa zúčastnili kamaráti : Pavúk , Kuvik( T.O. Losí potok) , Hafo , Diviak ( T.O. BLIZZARD ) , Pepo (STS. MUSTANG ) , Stalin ( Dedovci ) , KUKO , Kaja , Črepinka , Eskimo ( Hradní Tuláci ) .
Za všetkých veľké AHOOJ posiela KAJA . ( Hradní Tuláci )
