História Prievidzského trampingu .
V našom meste sa tramping objavil pomerne neskoro. Prvé stopy sa objavujú v roku 1965-66 a to, keď sa na scéne objavilo zoskupenie Rudý gentleman, bohužiaľ nezachovala sa kronika a ani iné údaje o týchto trampoch a tak to vie iba z ústnych informácii. Až v roku1969 vznikli prvé T.O. dnešného typu a to Rogers a Anita. Obidve pôsobia dodnes a aktívne sa podieľajú na trampskom živote v Prievidzi. Pomerne neskorý začiatok trampingu u nás, vyvážila jeho masovosť. V 70-tých rokoch ako huby po daždi vznikali osady a tak tramping v Prievidzi sa stal skutočným hnutím. Na počet obyvateľov mesta(vtedy asi 30-tis.) tu bolo bežne nevídané množstvo osád a teda aj trampov asi 700 – 800 ľudí. Neviem, či takáto koncentrácia mala obdobu v našej republike, ale my sme to tu zažili a prežívali v tých časoch skutočne ,, zlatú horúčku „trampingu. Nedá mi to , aby som nevymenoval názvy osád, aspoň tých na ktoré som si spomenul ja , alebo moji kamaráti: ROGERS, ANITA, KTO, NEVADA, VLAK, SINDY, SUPÍ PAZÚR, ÚSVIT, KLONDIKE, BUFFALO, JAVOR, MEDVEDÍ PAZÚR, OSAMELÝ JAZDEC, VLČÍ TESÁK, CASSIOPEE, TOTEM, MESCALERO, KRIVÁŇ, ROKLINA, ZÁTOKA, ČIERNY JAGUÁR, ČIERNA HVIEZDA, COLORÁDO, MALE VRANY, ČIERNY NETOPIER, LOVCI, TÁBOR, SONORA, VELRYBÁRSKA VÝPRAVA, HURÓN, LESNÝ POTOK, SEDIACI BÝK, GIBON, TOTEMY, MUSTANG, SIVÝ CONDOR, STRATENÁ RIEKA, SKOKAN, LIŠIACI, TULÁK, HVIEZDNE ÚDOLIE, OSAMELÝ JELEŇ, VEĽKÝ MEDVEĎ, SPÁLENÝ VRCH, MALÁ HORA, KELT, VLČIA SVORKA, ČIERNY BIZÓN, ČIERNY MUSTANG, MEDVEDIA RIEKA, JASTRABIE PERO, MLADÝ RYS, LITTLE FOX, LOSÍ POTOK, TRAPER, SVIŠŤ. BIELI VLCI, VELKÝ KAŃON, ROWERS, ARKANSAS, STRIEBORNÝ VLK, SKALNÉ ÚDOLIE. SAVANA, RED RIVER, JUTACHÉNI, ZLATÁ PRÉRIA, AVRI, WAPITY, KOLIBRÍK, POKAHONTAS, ELDORÁDO, GIBON, KAMZÍK, SOKOLEC, ŚOŠONI, PANDA, MESAĆNÉ ÚDOLIE, ČERNA PUMA, HVIEZDA SEVERU TROCH BRATOV…
Kamaráti sami vidíte, že tých osád bolo a je neúrekom a to som ešte nevymenoval trampských samotárov. Nie že by si to nezaslúžili, alebo že by boli nedocenení. Jednoducho si netrúfam vymenovať všetkých a pritom nezabudnúť na niekoho aby sa neurazil. Samotári odpustite!
Samozrejme, sú to tiež osobnosti a samozrejme vždy sa zapájali a zapájajú do trampského života v Prievidzi. Celá trampská pospolitosť sa hrdo hlási k medzivojnovému trampingu, používa Vlajku, ako svoju hymnu, dodržiava obrady a zvyky. Na našom územi a blízkom okolí sme poriadali a poriadame bezpočet akcií, hlavne potlachov a výročných ohňov. Nie je výnimkou, že pri tejto koncentrácii trampov prichádzajú do osady 2-3 pozvánky na jeden termín. Bohužiaľ, je to daň za silnú trampskú komunitu. Toľké množstvo kamarátov predstavuje aj veľmi silný akčný potenciál. Tiež sme prešli obdobím 80-tých rokov, keď sme sa aktívne zapájali do ochrany prírody. Ba niektoré osady si založili aj vlastné ZO SZOPK.
Napr. T.O. ANITA (ZO-ROKOŠ), T.O. BUFFALO (ZO-VTÁČNIK). V tejto dobe ,,ochranárskej“ sa trampi ukázali ako pracovitý a tvorivý národ. Označili a, vyčistily sme, alebo inak pomohli nejednému územiu, či lokalite našej prekrásnej prírody. Samozrejme, nielen prácou je človek živý. Treba aj zábavu. Naši trampi v tomto smere nezaostávali za ostatným,, svetom“. Práve naopak. Na území nášho mesta vzniklo niekoľko hudobných skupín, zameraných na trampskú muziku. Opäť si len spomínam: ZÁVORA, FÚZAČI, LIŠIACI, CHLAPCI, VLOČKA, COUNTRY LIMIT, AMULET, LUISIANA.
Niektoré hudobné zoskupenia prerástli aj rámec okresu a presadili sa i na Celoslovenských
akciách, v televízii, ba niektoré sa zúčastnili aj krajských PORT v Čechách. No nielen kapely držali hudobný prím. My sa môžeme pochváliť aj našim súčasníkom, možno najvýznámnejším pesničkárom Slovenska, DAVYM. Bohužiaľ už je nebohý,( ale o tom na inom mieste.) Okrem hudby naši kamaráti, prievidzskí trampi, pre nás pripravovali rôzne výstavy, súťaže v tvorivosti, za všetkým spomeniem salón trampskej tvorivosti, poriadaného T.O. ANITA. Kamaráti, zo všetkou skromnosťou musím zopakovať, že tak silné trampské hnutie, aké bolo u nás, hlavne v 70-tich rokoch, nenájdete tak ľahko na Slovensku, ba možno ani v Čechách. Samozrejme že toľkému trampskému národu začala byť Prievidza veľmi skoro malá, a tak sme v húfoch chodili na vandre do okolia, po celom Slovensku, Čechách ba i do zahraničia. Vracali sa plní nových zážitkov a dobrodružstiev, no hlavne nových kamarádstiev. Čoskoro sme takmer všetci mali kamarátov po celej ČSSR. Najvýznamnejšie vzťahy, boli s kamarátmi z Martina, Trnavy, Partizánskeho. Samozrejmosťou boli veľmi živé kontakty s nedaľekou Handlovou. Množstvo osád z nášho mesta boli pozývané aj do Čiech a na Moravu. Tieto kamarádstva pretrvávajú väčšinou do dnes. Sme na ne hrdí a dúfame že sa na 15-tom Slovensko – Českom potlachu posilnia a nadviažu nové. Toto želanie je určite želaním nás všetkých ,, trampov československých“.
Úvodom som spomínal, že tramping v Prievidzi zmohutnel pomerne neskoro. Neviem čím to bolo spôsobené – možno sa našla skôr osobnosť, ktorá by na seba naviazala daľších kamarátov. Zato v 70-tich rokoch tých osobností vyrástlo veľa. My sme vhupli rovnými nohami do obdobia, kedy tramping nebol chcený, kedy režim cez silové zložky robil včetko preto aby mladým ľuďom nedovolil organizovať sa v iných, ako socialistických organizáciách. Pre všeobecnú spokojnosť, našťastie rýchlo pochopili nemožnosť zastaviť takto silný prúd a tak nás trpeli a môžem povedať, že v Prievidzi sme nemali zásadné rozpory z režimom. ŠTB, políciou, prípadne inými úradmi. My sme si navonok chránili povesť apolitičnosti a tak sme viac – menej v kľude prežili aj tieto neslobodné časy. Čo nás hatilo, ale keď tak rozmýšľam, možno aj obohacovalo, bol fakt, že bolo praktický nemožné vlastniť (oficiálne) nejaký camp, tobôž nie zrub alebo chatu. Keďže súkromný majetok sa netrpel v podstate nebolo možné vybudovať si , ako osada, nejaký stály flek a bez obáv investovať do jeho zvelaďovania. A tak na našom územi bolo len málo osád, ktoré mali vlastnú lúku s totemom, prípadne s nejakou búdou.( ROGERS, KLONDYKE, SKOKAN, ÚSVIT, MESCALERO, SINDY..)
Toto bolo možné, iba spôsobom chalupárskym, čo sa v posledných 25-tich rokoch aj deje.(ANITA, ROGERS, BUFFALO, SONORA,SKOKAN, KTO..) Osady, ktoré si našli svoje fleky, mali ich len na báze ústneho dohovoru s lesníkmi, poľovníkmi alebo nejakými inými vlastníkmi, či správcami. No nieslo to svoje riziká – často boli zničené, vypálené, prípadne odňaté – na tie časy sa všetci dobre pamätáme a tak drvivá väčšina osád sa dala na cestu ,,stanařů“ ako to nazval Bob Hurikán. Myslím si, že nemáme čo ľutovať. Nás všetkých to obohacovalo o stále nové a nové zážitky, mali sme o čom snívať a dúfať, že raz možno budeme mať vlastný flek alebo búdu.
Napriek pádu totality, rozpadu republiky, keď už nebol dôvod dávať svojím postojom najavo svoj názor, napriek dobe, kedy mladí ľudia majú poväčšine iné záujmy, ako sme mali my, tramping v Prievidzi žije svojím životom, možno nie tak masovo, ale o to kvalitnejšie, veď zotrvali len tí ,,srdciari“. Tí čo tramping berú ako životnú filozofiu, tí čo to nevzdajú, (lebo je to náš) ich život. Trochu sa posunul priemerný vek do seniorských kategórií, trochu viac maródime, berieme trochu viac liekov, ale to nevadí. Pustili sme sa s vervou nám vlastnou do novej práce, založili združenie a pripravili sme túto akciu, na ktorej sa dúfam budete cítiť dobre a odnesiete si mnoho pekných a trvalých spomienok, a o to nám v prípravách na 15-tý potlach šlo.
Maják.
