Dunaj 3-5.7.2015
Dávnejšie, asi 1,5 roka sme sa dohodli s Džipom – šerifom Tramp klubu Bratislava, že pôjdeme pozrieť dunajských trampov. Ten čas konečne prišiel a tak sme ja, Duňo, Igor, Mao, Evka a „malý“ Majo (pripojili sa až v sobotu) vyrazili. Tešili sme sa, aj keď sme nevedeli čo nás čaká. Špinavá rieka, smradľavá voda a húfy komárov – to boli predpovede. A skutočnosť? Úplne, ale úplne opačná. Krásny Dunaj s čistou vodou, miestami viditeľnosť cez voduaj1,5m bez akéhokoľvek zápachu – ani v ramene. Komárov možno málinko viac ako v lese, ale žiadna katastrofa. Privítali nás v kempe, ktorý si spravili v lužnom poraste v bezprostrednej blízkosti rieky. Prco a Lato sú veľkí rybári, špecialisti na sumce, ale chytajú aj zubáče, biele ryby, kapre a pod. Tieto ryby a mnohé iné sú hojne zastúpené v tejto peknej vode. Ako dôkaz čistoty vody môže poslúžiť hojnosť rakov a častý výskyt pôvodnej Hlavátky dunajskej. Mimochodom, počas nášho pobytu ulovili päť sumcov všetko okolo 100 – 120 cm.
V piatok, ako som už povedal, nás privítali v ich kempe a riadne nás pohostili – neuhádli by ste čím. Uľahčím vám to. Rybacou polievkou a vyprážaným sumcom. Nebíčko v papuľke. Prco sa vytiahol. Ako to už býva, keď sa tramp napapká, chytí gitaru a do noci „huláka na celý les“. A tak aj bolo. Výborná spoločnosť asi tridsať kamarátov, plodné debaty, štyri gitary, kontrabas, mandolína a šarmantné husle, čapované pivo a iné nápoje, vyprážaný sumec, rôzne buchty. No skrátka, v piatok do noci výborná atmosféra. Škoda len, že som si nezapamätal mená kamarátov, ktorí sa podieľali na tomto výnimočnom večeri. Som už starý a zabúdam. Čo som to vlastne chcel napísať? Aha už viem.
Ráno pribudli nové sumce a sem tam nijaké stopy po komároch. Po raňajkách a káve sme sa loďkou vybrali s kapitánom Latom na exkurziu do Jaroveckého ramena. Neskutočné bohatstvo a nevkus sa tu miešal s útulnými hausbotmi, skromné člny s drahými jachtami. No, bolo čo pozerať. Opäť nový zážitok, nové poznanie. Po návrate do kempu sme sa zvítali s novými kamarátmi, ktorí medzitým prišli a pomaly sme sa presunuli na potlachovú lúčku, vzdialenú asi dve minúty od kempu. Tu sa musím zmieniť o tejto lúčke, domáci boli na ňu nesmierne hrdí. A právom. Oni ju totiž vytvorili, len teraz na jar. Ale ako?! Predstavte si lužný prales – ťažko preniknuteľný, kde rastie len jelša, osika, rôzne kríky a na zemi len medvedí cesnak a sem tam iná rastlina – bez trávy. No oni sa rozhodli, že chcú lúku a tak si ju spravili. Všetko vyklčovali, obrobili a vysiali trávu. Vznikla lúka o veľkosti asi hádzanárskeho ihriska, postavili bar, uprostred ohnisko a tak z ničoho nič – pekná lúka uprostred lužného lesíka – úžasný pohľad. No a tam sa odohrával sobotný večer. Samozrejme s Džipovým gulášom (ako vždy, žiadne prekvapenie, bol výborný), pivom a muzikou. Tak, ako sme zvyknutí. Na záver veľké poďakovanie za túto skúsenosť patrí Prcovi, Latovi, Džipovi a všetkým ostatným – prepáčte pamäť. Takže niekedy nabudúce
Ahoj Maják
