Historický záber, Kanco preberá putovný pohár za Prievidzké trampské osady,ktoré budú poriadať 15-ty Slovensko český potlach v Bojniciach.
Už na 12.česko-slovenskom potlachu v Chomutove sa cestou domov
v autobuse strhla debata o tom, aké by to bolo keby niečo také urobila Prievidza.
Ved Prievidza je Prievidza, u nás by to urcite nebol problém. Lenže reči sa
hovoria a chlieb sa je.
Naozaj, v Prievidzi je okolo 30 trampských osád. To naštartovalo nášho kama-
ráta Kanca, aby začal konať. So svojou myšlienkou oslovil pár zanietených:
Džamilu, Frekla, Natala, Kaliho, Drobca, Vandla a Háčika, ktorý ho v nej
podporili. Slovo dalo slovo a pridali sa daľší kamaráti a trampské osady. Spoločne
sme sa zúčastnili slovensko-českého potlachu na Korlátku, ktorý usporiadali trnavské
trampské osady. Tam sme si potvrdili, že to naozaj chceme. Založili sme ZTRP
(Združenie trampov regiónu Prievidza), ktorého logo nám navrhol nebohý kamarát
Davy (autor nepísanej slovenskej trampskej hymny). Veľký zlom v našom zámere –
15. slovensko-českom potlachu, nastal v Ledči nad Sázavou. Za účasti asi l00 trampov
z Prievidze sme tu prebrali štafetu medzinárodného potlachu.
Takto sa to približne začalo. Vďaka týmto kamarátom sa koncom augusta stretneme
Na 15. výročnom slovensko-českom potlachu.
Frekl
Pod týmto slovom si určite každý z nás vybaví, vstupnú bránu, stožiar s vlajkami, slávnostne zapálený oheň, možno totem a samozrejme bar. Potlach je pre nás sviatkom, kedy sa stretávame s kamarátmi, ktorých sme dlhšie nevideli (a chýbali nám), sútaživo sa hráme, clivo spomíname na staré časy, zosnulých kamarátov, na spoločne známe miesta z vandrov. Kto túto atmosféru raz zažije, úplne ho pohltí a teší sa na dalši. Ja osobne nepoznám silnejší emocionálny zážitok ako slávnostné zapaľovanie ohňa za zvukov trampskej hymny.
Svetlom táborového ohňa ožiarený kruh kamarátov a naše nádherné piesne, ktoré voňajú diaľkami a chutia dobrodružstvom. Kto by sa neosviežil, neomladol a nerozcítil pri bare, dobrom pive a improvizovanej kapele, ktorá hrá zo srdca a pre srdcia? Ja sa ale chcem pozrieť na potlach z iného uhla. Pre organizátorov, potlach znamená rok príprav, množstvo schôdzi, zháňanie a vybavovanie a v neposlednom rade aj kopu penazí. Čím ďalej tým tých peňazí treba viac. Snáď všetci čo tento článok čítame, sme sa už na nejednom poriadaní potlachu priamo zúčastnili. Všetci poznáme tie starosti, napätie, frflanie šerifa, termíny a nakoniec ešte obavu –dopadne to dobre? Viem, že každý, kto mal niekedy do činenia s potlachom to takto prežíval a bude prežívať. Veď ide o meno osady, o spokojné a usmiate tváre kamarátov , o zážitky na niekoľko ďalších rokov. Som si istý, že všetci, ktorí sa podieľajú na organizácií potlachu dali do toho všetko v rámci svojich schopností a vedomostí. Ale je to drina! A stojí to za to? Drvivá väčšina z nás povie spontánne a rýchlo – ÁNO!
Veď co môže byt krajšie a srdcu milšie ako spokojnosť kamarátov, pochvalné a uznanlivé slová, príjemné stretnutia , spomienky na časy dávno minulé, výmena adresy ci priamo pozvánka na dalšiu akciu od kamaráta , ktorého si videl možno po prvý raz. Robiť ci nerobiť potlach na výročie osady je ľahké rozhodnutie – určite áno. Ale všetky prípravy, peniaze, starosti a každú drobnosť si vynásobte desiatimi a možno si dokážete predstaviť čo obnáša Slovensko-český potlach. Tí, ktorí mali tú česť a odvahu a organizovali ho vedia o čom hovorím. A treba nám to? My prievidzskí združení trampi si myslíme že áno! Kamaráti, vy ktorí ste túto kalváriu absolvovali ste sa určite tiež stretli z pochybnosťami, niekedy aj z jasným odmietnutím skupiny trampov z vášho okolia. Určite majú na to právo a tým si nemyslím, že vznikol nejaký dôvod na to, aby sme sa rozdeľovali na dobrých (pravých) a zlých trampov. To si ozaj myslím, úprimne. Tramp si vždy strážil a bránil svoju slobodu myslenia, tak si ju neberme navzájom. Samozrejme aj túto skupinu radi na Veľkom potlachu privítame. Postoj, či áno, alebo nie Veľký potlach, by v žiadnom prípade nemal narušit naše dobré kamarátske vzťahy s nikým, zo žiadnym trampom aj keby mal na vec iný názor. Kamaráti, ktorí sme za, neodsudzujme tých, ktorí sú proti. Je to ich vôla a názor, doprajme im to. Kamaráti, čo ste proti, neberte nám naše presvedčenie a ilúzie, prídťe na Veľký potlach- budete vítaní, alebo neprídťe, nevadí, ideme ďalej. Aby som sa priznal aj ja som bol skeptický. Nebol som úprimne presvedčený o opodstatnení takejto masívnej akcie. No našiel som si dôvody na zmenu svojho postoja. Myslím si, že doba príliš nepraje podmienkam na vznik nových osád, je viditeľne menší záujem o tento spôsob života, ktorý sme si zvolili my a verím, že ani jeden z nás nikdy neoľutoval. Tiež sa mi zdá, že je čas aby sme my seniori ukázali mládeži ako sme my chceli žit, aký to bol nádherný život, ako sa dá bavit, aké mat životné ciele. Ukázať kde sú hodnoty, ukázať nefalšované kamarátstvo, lásku k ľudom – k sebe. Možno je to naivné, ale tak to cítim a chcem sa s vami o to podeliť. Milí československí kamaráti, tieto dôvody viedli mňa k spoluúčasti na poriadaní tejto akcie. Potlach to je slávnosť. Tak teda oslávme radosť, oslávme kamarátstvo, oslávme tradície, oslávme vzájomnosť.
Ahoj Maják.
Poďakovanie poriadajúcim osadám.
O čom ševelí les.
Plamene 15.výročného Slovensko Českého potlachu pohasli. Zem pohltila uhlíky, vravu hlasov a pesničiek odvial šum lístia. Stopy po kanadách zarástli trávou. No nepohasol oheň v naších srdciach a s uhlíkov ohňa ostala žiara v naších očiach.
Splnil sa nám spoločný sen. Sen pripraviť potlach, ktorým sme sa chceli a snažili priblížiť ku klasickému potlachu. Menovať a vyzdvihovať úsilie každého z vás osobitne, by nemalo asi význam. Každá osada a samotár dal do potlachu kus svojho srdca, trampskej hrdosti, cti a umenia. Indián by asi povedal: “V hrudí mužov ožil duch.“ Preto potlach dopadol tak, ako sme si ho vysnívali a želali. Vám všetkým kamaráti patrí veľká vďaka. Vďaka za všetkých zúčastnených kamarátov a vďaka ,za dôveru , ktorú ste vložili do mňa sherifa potlachu.
Chcem vám popriať veľa krásnych zážitkov a chvíľ na svojích osadách, úspechov v živote, v kruhu kamarátov kôl táborových ohňov a potuliek po naších zelených, tak krásnych horách.
Ahoj
Sheriff potlachu
Kanco
T.O.Mescalero
